Prvé zdokumentované výstupy vo Vysokých Tatrách sa datujú do 19. storočia, kedy začala oblasť priťahovať pozornosť turistov, alpinistov a prírodovedcov. Tu sú niektoré z historických míľnikov v skorom období turistiky a alpinizmu vo Vysokých Tatrách:

Lomnický štít (2634 m): 

Prvý zdokumentovaný výstup na Lomnický štít uskutočnili v roku 1793 Angličan Robert Townson a sprievodca z Matlar. Townson bol prírodovedec, ktorý cestoval po Európe.

Gerlachovský štít (2654 m): 

Najvyšší vrchol Vysokých Tatier a Slovenska, Gerlachovský štít, bol prvýkrát zdokumentovane zdolaný 20. júla 1834. Údajne ho vystúpil prešovský šľachtic Ján Still, i keď existujú aj názory, že prvým mohol byť niekto iný a oveľa skôr, možno dokonca pastieri alebo lovci, ktorých výstupy neboli zdokumentované. Oficiálne sa však ako prvovýstup pripisuje spomínanému Still s horským vodcom.

Kriváň (2494 m): 

Kriváň, jeden z najznámejších vrcholov, ktorý je symbolom slovenskej národnej hrdosti, bol prvýkrát vystúpený v roku 1834. Podľa niektorých zdrojov bol na vrchole dokonca predtým, ale prvý dokumentovaný výstup uskutočnil botanik a lekár Ludwig Greiner spolu s horskými vodcami.

Rysy (2503 m): 

Na vrchol Rysy, ktorý je dnes obľúbeným cieľom turistov na slovensko-poľskej hranici, prvýkrát vystúpili v roku 1840 anglickí turisti Edward Trelawny a Jozef S. Copland, sprevádzaní vodičmi Jánem Rumanom-Driečnym st. a jeho synom.

Mnohé z týchto výstupov mali skôr vedecký ako športový charakter, pretože raní alpinisti boli často prírodovedci alebo geológovia, ktorí chceli skúmať flóru, faunu a geologické pomery pohoria. Postupne sa však alpinizmus a turistika vo Vysokých Tatrách stali populárnymi a začali prilákať aj čoraz viac rekreantov a dobrodruhov.

Vyvíjalo aj zimné horolezectvo, ktoré bolo v tom čase ešte pomerne neznáme a nebezpečné. Jeden z prvých zaznamenaných zimných výstupov vykonal Theodor Wundt, ktorý v roku 1883 vystúpil na Slavkovský štít.

Ako symbol dobrodružstva a objaviteľského ducha, horolezectvo vo Vysokých Tatrách bolo odvážnou činnosťou pre tých, ktorí chceli prekročiť hranice bežného poznania a zažiť prírodu vo veľmi surovej a neokázalej podobe. Práve tieto prvovýstupy položili základy pre neskorší rozvoj turistiky a alpinizmu, a postupne sa stali súčasťou národného kultúrneho dedičstva Slovenska.